PROJEKTOVÁ ČINNOSŤ

 

 

STAVBA DOMU – ROZHODNUTIE, KTORÉ NÁM ROZHÁDŽE ŽIVOT  

 

Keď sa rozhodneme stavať a oznámime tento zámer  svojmu okoliu, dostaneme pravdepodobne odpoveď v  zmysle, že prvým predpokladom je mať pozemok, prípadne  peniaze. Základom všetkého je však odhodlanie a vytrvalosť  a pevné nervy. Najprv musíme urobiť zásadné rozhodnutie:  do akej miery si budeme stavbu organizovať sami, koľko  času tomu venujeme, aké práce zveríme ďalším ľuďom. Je  nutné vopred povedať, že všetko môžeme nechať na  niekom inom – veľa ľudí dnes kompletnú stavbu zveruje  developerským firmám, ktoré za nich všetko vybavia.  Prenechajú im tak celú prípravu, organizáciu a realizáciu  stavby, ale vzdajú sa tak niekedy možnosti zasahovať  zásadnejším spôsobom do celého procesu.

    Druhou cestou je organizovať si stavbu sami – s pomocou  stavebnej firmy, prípadne ďalších subjektov, ktoré do práce  zapojíme: od práce architekta cez rôznych poradcov,  stavebný dozor alebo človeka, ktorý nám kompletne zariadi  inžiniering. Predpokladajme teda takú situáciu, v ktorej  máme vyhliadnutý pozemok, na ktorom nič nebráni v jeho  kúpe. Ďalej, že máme akúsi konkrétnu predstavu o svojom  budúcom dome – ako by mal vyzerať, z akého materiálu by  mal byť a koľko by mal stáť. Ďalej, že sme oslovili  architekta, ktorý našu predstavu stvárni a tiež že máme  dosť odhodlania a času (toho budeme potrebovať s  postupujúcou stavbou čím ďalej, tým viac!) priebeh stavby  si sami sledovať a kontrolovať. Aj keď na celok budeme  dohliadať sami, zo zákona musíme mať stavebný dozor, t.j.  autorizovaného odborníka (s tzv. guľatým razítkom);  autorský dozor potom vykonáva architekt, ktorý stráži  dodržiavanie svojho zámeru.

    Príprava vlastnej stavby, ktorú si takto budeme organizovať  sami, sa dá rozdeliť do niekoľkých veľkých celkov, z  ktorých o každom by sa dalo porozprávať rozsiahlejšie.  Prvým z nich je vlastníctvo či kúpa pozemku. Ďalej je tu  projekt domu a prípojok. Potom získanie stavebného  povolenia so všetkými povoleniami a vyjadreniami, ktoré  mu predchádzajú. Ďalej je na rade výber stavebnej firmy.

 

    Projekt domu na mieru

  Tu sa môžeme vydať cestou objednávky typového domu od  niektorej stavebnej spoločnosti, ktorý si necháme upraviť  na mieru, niekedy ide o malé kozmetické zásahy, inokedy o  zmeny zásadnejšie, ale stále v rámci jedného domu. Druhá  cesta je slobodnejšia – necháme si dom presne podľa  svojich predstáv a svojich skutočných potrieb navrhnúť od  architekta. Ten najskôr vypracuje „projekt na stavebné  povolenie“, ktorý ešte nerieši detaily, ale veľa vecí je v ňom  záväzných, ako dispozícia, rozmery, orientácia v teréne  podľa svetových strán, umiestnenie na pozemku i použitie  materiálov. Ak potom počas stavby alebo po získaní  stavebného povolenia niečo meníme, musíme žiadať o  povolenie týchto zmien pred kolaudáciou.

    Projekt na stavebné povolenie predložíme vytipovaným  stavebným firmám, aby projekt ocenili a ponúkli nám  konečnú cenu stavby. Tento projekt je tiež jedným zo  základných predpokladov na začatie stavebného konania a  získanie stavebného povolenia.

 

    Získanie stavebného povolenia

  Začneme tak, že si vyzdvihneme na príslušnom stavebnom  úrade (podľa miesta, kde budeme stavať) úplný zoznam  bodov, ktoré ten-ktorý stavebný úrad vyžaduje a ktoré sú  nutné na to, aby sme stavebné povolenie získali.  Predovšetkým to bude vyjadrenie rôznych inštitúcií:  napríklad telekomunikačných spoločností, že pozemkom  nevedú ich káble alebo iné zariadenia, rovnako to bude s  vyjadrením správy verejného osvetlenia. Ak sme blízko  vodných tokov, potom budeme potrebovať vyjadrenie  správy povodia, inokedy to môže byť vyjadrenie lesnej  správy, v historicky chránenom území vyjadrenie odboru  pamiatkovej starostlivosti. Ohľadne zachovania alebo  doplnenia zelene na pozemku je nutné vyjadrenie odboru  ochrany prostredia. Vyjadrenie plynových a elektrických  podnikov k stavu ich vedení a budúcej prípojky, priložiť  musíme údaje o projektantovi a prehlásenie o vykonávaní  stavebného dozoru. Tiež je nutné kontaktovať odbornú  firmu a nechať na pozemku zmerať hodnoty rizika ožiarenia  z radóna. Priložíme ešte vyjadrenie Vodární a kanalizácií,  ďalej vyhotovený projekt domu a prípojok (vrátane dokladu  o autorizácii projektanta) na stavebné povolenie, doklad o  majetkoprávnych vzťahoch (výpis z katastra nehnuteľností  alebo kúpnu zmluvu s návrhom na vklad), zakreslenie do  katastrálnej mapy, územné rozhodnutie (ak ho vydal iný  orgán ako stavebný úrad príslušný na povolenie stavby),  informácie o tom, kto je investorom, dodávateľom stavby,  predpokladané náklady a termín výstavby – a to všetko  odnesieme do podateľne a adresujeme stavebnému úradu.  Keď bude všetko v poriadku, v príslušnom čase dostaneme  oznámenie o začatí stavebného konania. Po úspešnom  ukončení stavebného konania dostaneme stavebné  povolenie.

    Táto fáza prípravy stavby – behanie po úradoch a  získavanie rôznych povolení, vyjadrení a razítok – je  zdĺhavá a často únavná. Ak to chceme zvládnuť sami,  odporúčame si zistiť na príslušných inštitúciách, ktoré  potvrdenia sa dajú získať faxom a či to takto stavebný úrad  akceptuje. Tak ušetríme mnoho času v slede dní. V  opačnom prípade všetkým poveríme odborníkov na  inžiniering. Nájdeme ich v telefónnom zozname, pár ich  obvoláme a zistíme ich cenové požiadavky. Niekto udáva  cenu „za jedno razítko“, niekto paušál za získanie  kompletného „inžinieringu“, teda všetkých potrebných  podkladov.

 

    Výber stavebnej firmy

  S projektom na stavebné povolenie sa obrátime na  vytipované stavebné firmy, aby sa vyjadrili, za koľko daný  dom postavia. Dobre vybrať stavebnú firmu je ďalšou alfou  a omegou nášho úspechu či neúspechu, našej spokojnosti  alebo budúcich problémov. Ako dobre vybrať? Nejde to  určite zo dňa na deň. Dostatočne vopred, keď sa ešte len  zaoberáme myšlienkou niekedy v budúcnosti stavať, si  všímame domy, ktoré sa nám páčia, navštevujeme  rozostavané domy svojich známych a zistíme, ako sú  spokojní, ktorá spoločnosť ich dom realizovala, či stavba  prebiehala bez zádrheľov. Najlepší je takýto dom navštíviť  tak po pol roku, keď už sa v ňom býva a zistiť prítomnosť  alebo absenciu závad.

    Od odporučených stavebných firiem si potom vyžiadame  materiály, prejdeme ich webové stránky a spoločnosť  navštívime. Firma nám odovzdá ocenenie navrhnutej  stavby, potom by mala nasledovať podrobná diskusia o  detailoch. Ak sa nám niečo v ponuke nepáči, môžeme  určité práce dorobiť dodávateľsky, najať si napríklad na  obklady alebo elektroinštalačné práce inú firmu, nám  známu a osvedčenú. Inak zmluve venujeme veľkú  pozornosť a s jej podpisom si dáme na čas – predložíme ju  právnikovi a určite aj niekomu skúsenému v stavebníctve.  

 

REKONŠTRUKCIA STARŠIEHO ALEBO RADŠEJ ROVNO STAVBA NOVÉHO?

Otázka, ktorú rieši asi každý, ktorý chce bývať vo vlastnom rodinnom dome. Každý, kto nevlastní žiaden pozemok, na ktorom by mohol dom postaviť. Pretože stavba rodinného domu nie je práve lacná záležitosť a obzvlášť, ak treba ešte zohnať na jeho stavbu vhodný pozemok.

Tak si radšej kúpime starší dom?... Ak budeme mať šťastie, nájdeme taký, do ktorého sa budeme môcť rovno nasťahovať a nebude potrebovať žiadne rozsiahle stavebné úpravy.

Všetko má svoje pre a proti
Ak sa zamýšľame práve nad otázkou, či kúpiť starší dom a urobiť rekonštrukciu alebo radšej postaviť dom úplne nový, hlavné slovo tu budú mať naše finančné možnosti. Pre kúpu staršieho domu sa môžeme nechať ľahko zlákať nižšou nákupnou cenou ako pri kúpe stavebného pozemku spojeného s ďalšími investíciami do stavby. Nie je však všetko zlato, čo sa blyští. Nákupná cena staršieho bytu určite nie je konečná, a tak sa nám môže ľahko stať, že nám rekonštrukcia túto cenu nehorázne zdvihne a nakoniec zistíme, že novostavba by nás vyšla lacnejšie. Ale pravdou je, že peniaze na potrebné úpravy staršieho domu si môžeme rozplánovať na dlhšie obdobie podľa našej finančnej situácie. Na rozdiel od situácie, keď dom staviame, bývať budeme mať kde, pričom nemusíme mať hneď vybehané potrebné potvrdenia a povolenia, ktoré na rekonštrukciu samozrejme skôr či neskôr budeme potrebovať tiež. Získame však čas, v ktorom si môžeme rekonštrukciu poriadne naplánovať a v kľude si potrebné povolenia zariadiť. Ak sa uskromníme, môžeme dom podrobiť rekonštrukcii, aj keď v ňom budeme bývať.

Dôkladne preveruj a všetko kontroluj!
To by sa nám malo stať heslom, ak sa rozhodneme pre kúpu staršieho domu. Pri prvej prehliadke vybraného domu sa treba presvedčiť, či je jeho umiestnenie, veľkosť a dispozičné riešenie pre nás vyhovujúce, pretože dodatočné zmeny by znamenali nielen veľké búranie, ale i nemalé peniaze. Preto je lepšie, ak sa nám riešenie miestností bude pozdávať.

Ďalej sa zameriame trochu viac na technický stav domu. Prejdeme si ho od pivnice až po strechu. Prehliadneme si, či nie je strecha deravá, v akom stave je strešná krytina, krov a či stropy nie sú preliačené, steny popraskané, prevlhnuté atď. Budeme sa tiež informovať o rozvodoch elektriny, vody, vykurovania a kanalizácie, ktoré bývajú v starších domoch nevyhovujúce alebo chýbajú.

V prípade elektrických rozvodov často treba elektrinu úplne prerobiť. V prípade kanalizácie si treba zistiť, či má obec vybudovanú splaškovú kanalizáciu a či je na ňu náš vyhliadnutý dom pripojený. Ak nie je, potom si zoženieme potrebné povolenia a na kanalizáciu sa napojíme. Zložitejšie to budeme mať, ak v danej lokalite kanalizácia nie je. V takomto prípade musíme počítať s tým, že si budeme musieť zriadiť buď žumpu na vyvážanie alebo čistiareň odpadových vôd. V spojitosti s vykurovaním, ktoré býva v starších domoch najčastejšie vo forme lokálnych kachlí na tuhé palivá, nás môže čakať úprava alebo rovno stavba nového komína, pretože komín, do ktorého kachle ústia, býva už v nevyhovujúcom stave. Ak sa zdá byť dom i po tejto stránke v dobrom stave, potom si už na druhú prehliadku pozveme nezávislého odborníka (špecializujúceho sa napr. na diagnostiku stavieb), ktorý technický stav domu preskúma odborným okom a bude nám schopný poradiť, či sa nám kúpa domu vyplatí a aké úpravy budeme musieť urobiť – čo prerobiť, vymeniť, dorobiť.

Dôležité informácie
Pred kúpou staršieho domu si nezabudnime zájsť na katastrálny úrad pre dôležité informácie typu:

Ďalej si nezabudneme zistiť, či sa do budúcnosti v blízkosti nehnuteľnosti nepripravuje stavba cesty alebo priemyselnej budovy atď., či sa na dom nevzťahujú reštitučné nároky, aké sú v danej lokalite rozvodné siete – vodovod, kanalizácia, plyn, aká je v obci občianska vybavenosť a dopravné možnosti.

 

 

DOMOV

Nový väčší byt je pre mnohých veľkým a mnohokrát vzdialeným snom a keď už si ho raz človek splní, snaží sa svoj nový domov zariadiť čo najlepšie. Zasadla teda rodinná rada a tá rozhodla, že bude najlepšie, keď sa o zariadenie nového domova poradí s bytovým architektom.

 

 

Zásahy do dispozície priestoru
Prvý zásah sa týkal vstupu do kuchyne. V pôvodnom návrhu do tejto miestnosti viedli dva vstupy – jeden z obývacej izby a druhý šikmou uličkou z chodby. V novom riešení sa zrušil vstup z chodby a vystupujúca stena sa narovnala. V kuchynskom kúte sa vďaka tomuto kroku získalo viac miesta, a to i na linku, ktorú si rodina objednala ešte predtým, ako poznala rozmery nového bytu. Nemusela teda tento neuvážený krok vôbec ľutovať.

Kuchyne sa týkal i ďalší stavebný zásah, pri ktorom sa preložením komunikačných ciest a racionálnym využitím priestoru v jej pravej časti naskytlo ďalšie miesto pri okne. To hneď architektka využila na vytvorenie malej pracovne, ktorú získala po oddelení časti kuchyne. Ako sama architektka hovorí: „Je to výhodné riešenie najmä pre pani, ktorá ako prekladateľka pracuje doma. Do pracovne sa vstupuje posuvnými, presklenými dvermi, ktoré nezaberajú miesto a zároveň do kuchynského kúta prepúšťajú dostatok svetla.“

Aj keď sa jednalo o pomerne miernu a nie zložitú stavebnú úpravu, nebolo ju v realizačnej firme práve jednoduché presadiť, ale nakoniec sa to podarilo.

Zariaďovanie interiéru
Pri zariaďovaní interiéru architekta nemala úplnú voľnosť, pretože sa rodina nechcela vzdať rozmernej sektorovej obývacej steny z predchádzajúceho bytu. Nebol to však žiaden problém. Stena sa našťastie dala rozobrať na jednotlivé diely, s ktorými mohla architektka dobre pracovať. Z presklených častí vytvorila pri jednej stene samostatnú knižnicu a pozdĺž ďalších dvoch stien cca meter vysokú nábytkovú zostavu. „Pretože obývacia izba je v porovnaní s predchádzajúcou väčšia, nemuseli sme skrinky stavať na seba. Miestnosť nie je prepchatá a pôsobí vzdušne, aj keď plocha úložných priestorov zostala zachovaná,“ dodáva sama návrhárka.

Drobné zmeny s veľkými efektmi
Architektka si ďalej zakúzlila s dvierkami sektorových skriniek. Výmenou úchytiek z pôvodných drevených gombíkov za jednoduché valčeky z matného kovu docielila veľmi efektnú zmenu, nábytok hneď získal nový ráz.

Ďalej bolo potrebné všetko farebne zladiť a dať bytu konečnú podobu tak, aby bol celok farebne i štýlovo harmonický. O tom však už sama návrhárka: „K tabakovej farbe steny sa dobre hodil svetlý orech, ktorý sme zvolili na ďalšie zariadenie a doplnky. Sú z neho jedálenský stôl, stoličky, zasúvacie dvere do pracovne, servírovací pult i kuchynský podhľad so zapustenými svetlami. Čalúnenie sme vybrali tmavomodré a k nemu príjemnú, svetlookrovú výmaľbu. Vznikol tak celok, ktorý je farebne i štýlovo harmonický, aj keď vznikol z rôznych prvkov.“

 

VO FAREBNOM TÓNOVANÍ

Kto by nechcel bývať v priestornom rodinnom dome, kde má každý svoj kútik a nemusí byť nikým a ničím obmedzovaný? To by chcel snáď každý a najviac asi ten, kto si vyskúšal bývanie v panelákových izbičkách. Keď má potom takýto človek možnosť zmeniť panelákové izbičky za rodinný dom, chce, aby jeho dom mal veľké, priestorné a vzdušné miestnosti.

Ako sa to začalo?
Začalo sa to predstavou pána domu o prejasnenej a rozľahlej hale, do ktorej z poschodia vznešene zostupuje masívne drevené schodisko so sústruženou balustrádou. Táto predstava sa však nepáčila jeho pani, a tak mu oponovala. Ale ako už to býva, oponovala mu skôr pocitmi než jasnými argumentmi, čím ho samozrejme nepresvedčila. Riešiteľom nesúladu medzi manželmi sa teda stala architektka, na ktorú sa manželia obrátili.

„Hala, hneď ako som do nej vstúpila, na mňa dýchla atmosférou prvorepublikových víl. Vyžadovala vznosné, ale zároveň i odľahčené schodisko, ktoré by bolo dosť výrazné a celému priestoru udávalo rytmus. Masívne drevené schodisko by v priestore pôsobilo zbytočne ťažko a robustne, preto som majiteľom odporučila drevo v kombinácii so stojkami z nerezovej ocele,“ opisuje začiatok spolupráce pani architektka.



„Takéto riešenie sa mi najprv veľmi nepáčilo, nechcel som sa vzdať svojej predstavy a tiež som sa obával, že by potom schodisko vyzeralo skôr ako lešenie. Presvedčil ma až model, ktorý nám v štúdiu pre lepšiu predstavu vyrobili,“ priznáva majiteľ.

Keď bol problém so schodiskom vyriešený, stačilo už len drobnými detailmi priestor haly doladiť a dať mu konečný ráz. Do šesťmetrovej výšky bol zavesený sklenený päťramenný modrý luster, ktorého modrá ladí s reprodukciami Joana Miróa, ktoré ozdobili steny haly a farbou jedinej čalúnenej stoličky umiestnenej pri presklených posuvných dverách, ktoré oddeľujú halu od obytného priestoru.



Vznikla tak hala, ktorá pôsobí prepychovo, nie však vďaka nadštandardným zariaďovacím predmetom, ale vďaka jej priestornosti. Ako sama architektka hovorí: „Je síce pravda, ak to vezmeme len z čisto ekonomického hľadiska, že komunikačné priestory stavbu predražujú, ale na druhej strane, ak je im možné dopriať viac priestoru, poznateľne sa to podpíše na luxuse bývania.“

So zariadením haly bola teda architektka spokojná, snáď až na drahú vzorovú dlažbu pokrývajúcu v tejto miestnosti podlahu. Tú si manželia nechali urobiť od stavebnej firmy ešte skôr, ako začali s pani architektkou spolupracovať a nebola práve tým pravým orechovým, ale manželia ju už prerábať nechceli, a tak zostala.

 


Ďalší oriešok na rozlusknutie
Ďalším a možno ešte tvrdším orieškom, ako bolo schodisko, bolo pre architektku zariadenie rozmernej dvojizbovej obývačky – dvoch miestností nadväzujúcich na seba priehľadom. Predstava majiteľov o zariadení týchto priestorov bola: minimálne množstvo nábytku, vzájomná odlišnosť miestností, ale taká, aby miestnosti predsa len niečím zostali rovnaké a dopĺňali sa.



Pri riešení tejto úlohy sa architektka pohrala s pastelovými farbami. V miestnostiach jednoducho použila rovnaké farby, ale v opačných kombináciách. Väčšia miestnosť bola vybavená svetlučko zelenou sedačkou i panelom, na ktorom visia ľahké skrinky a police stenovej zostavy, plávajúcu podlahu potom ozdobil kusový okrový koberec. Naopak pre menšiu miestnosť bol vybraný závesný panel v smotanovej farbe, dve sofy s poťahmi z prepletených okrovohnedých, smotanových pásikov kože a plávajúcu podlahu tu ozdobil kusový koberec dozelena.

Podobné farebné kombinácie ako v obývacej dvojizbe, boli použité i v ďalších miestnostiach – kuchyni, jedálni i spálni. Vo všetkých miestnostiach sa opakuje biela, smotanová, okrová a hnedá. V kuchyni sa opakuje ešte zelená, ktorej tóny sú najintenzívnejšie v čajovom kútiku pri jedálni.

Do kuchyne tiež pani architektka navrhla ku kuchynským čerešňovým korpusom so smotanovými dvierkami dve skrinky v zelenkavom odtieni (odtieň zodpovedá výmaľbe), čím dosiahla výraznejší kontrast.

Vďaka farebným kombináciám interiér pôsobí vyvážene, ale nie nudne.

Svoju spokojnosť nad vykonaným dielom na záver vyjadrila i pani domu slovami: „Obdivujem architektov za ich um vycítiť, kedy je čas zmeniť pravidelný rytmus a nenásilne ho vystriedať kontrastom, a tým zabrániť, aby zariadenie pôsobilo fádne až nudne.“

 

 

V RYTME SVIEŽOSTI

Trojizbový byt v panelovom dome, ktorý sa na určitú dobu stal domovom štvorčlennej rodiny, prestával svojim obyvateľom vyhovovať. Už aj tak tesný byt sa stával postupom času stále tesnejším a tesnejším. A ako sa trojizbový byt stával stále tesnejším, túžba rodiny po väčšom priestore a troške súkromia bola stále silnejšia až vyvrcholila kúpou radového rodinného domu, ktorý znamenal výraznú zmenu k lepšiemu.

Rodina mala konečne dostatok priestoru pre spokojný a kľudný život, ale ako to už býva, objavil sa jeden háčik, ktorý bolo potrebné vyriešiť. Tým háčikom boli úzke (tri metre široké) miestnosti na prízemí. O tom, čo robiť, sa rodina rozhodla poradiť sa s odborníkom.
 
Naplnené priania
Na základe týchto požiadaviek a prianí prišla architektka s návrhom zbúrať deliacu priečku medzi kuchyňou a obývacou izbou. S návrhom rodina súhlasila a tak bol návrh realizovaný. Z dvoch úzkych miestností sa potom vykľula priestorná, vzdušná a prejasnená miestnosť, ktorá spĺňala predstavy rodiny. Táto miestnosť tiež poskytla dostatok miesta na harmonické zaradenie jednotlivých funkčných zón.

K ucelenosti a harmónii priestoru veľkým dielom prispela jeho farebnosť, pri voľbe ktorej sa architektka inšpirovala žltými tulipánmi, ktoré pani domu zbožňuje a svoju vášeň dokladá slovami: „Žlté tulipány sú pre mňa veselé slniečka zlepšujúce náladu, preto ak to ide, mám ich všade.“

Žltá a zelená sa teda objavuje v obývacej časti, v jedálni i v kuchyni, skrátka všade.

„Ako materiál bolo použité prírodné bukové drevo v svetlom, nemorenom odtieni. Je z neho podlaha, kuchyňa i všetok nábytok,“ ešte dodáva architektka.

Jednotlivé zóny miestnosti
V pravom prednom rohu obytného priestoru našla miesto farebne výrazná, ale aj tak elegantná kuchyňa, ktorú vymedzuje pri strope odľahčená buková rampa opatrená na vrchnej hrane dosky netradičným osvetlením. Vybavená je kuchynskými skrinkami prevažne vo farbe listovej zelene, ktoré sú opatrené striedavo klasickými dvierkami a sťahovacími roletami v hornej časti zostavy. Pri vstupe do priestoru stojí vysoká chladnička a špajzová skriňa. Obklady kuchyne žiaria vo farbe citrónovej žltej.

Listová zeleň zhodujúca sa s farbou kuchynských skriniek sa ďalej použila na poťahy stoličiek pri jedálenskom stole a citrónová žltá obkladov na koženú sedaciu súpravu, na ktorú je vidieť cez štvrťkruhový barový pult.

 

 



Výrazným prvkom v priestore sa stalo netradičné umiestnenie audiovizuálnej techniky na sklenených policiach. „Toto netradičné umiestnenie bolo zvolené, pretože priestor medzi sedačkou a barovým pultom, kam smeruje pohľad sediacich, neumožňoval umiestnenie klasického televízneho stolíka. Navrhli sme teda jednoduchý systém závesných nerezových laniek so sklenenými policami, ktorý je pripevnený upínacími dielmi v strope a v podlahe, čiastočne ešte prechádza doskou i korpusom baru,“ vysvetľuje architektka. K čomu ešte dodáva: „Závesný systém bol zhotovený podľa nášho návrhu na zákazku a podobne musela byť vyrobená na zákazku i kuchynská linka, pretože závesný systém prechádza barovým pultom a firma, ktorá mala dodať kuchynskú linku nedokázala zaručiť, že farebnosť barového pultu bude totožná.“

 



Audiotechnika si teda nakoniec našla svoje miesto, ktoré naviac pôsobí veľmi efektne a krehko a miestnosť nijako neruší ani nedelí.

K útulnosti celého priestoru potom prispeli jednoduché dekorácie – vankúšiky, obrazy, úžitková keramika a svietidlá ladiace so zariadením interiéru tón v tóne.


Nezabudlo sa ani na halu


Trochu upraviť potrebovala aj nie príliš priestorná hala s atypickým schodiskom spájajúcim prízemie – dennú časť domu s časťou hornou – odpočinkovou, kde sa nachádzajú spálne a pracovňa otca rodiny.

Aj keď hala nie je príliš priestorná, zásluhou architektonického riešenia pôsobí vzdušne. Jej priestor sa zladil do zelenkavej farby, zábradlie schodiska vytvorili stojky z brúsenej nerezovej ocele prepojené lankami z rovnakého materiálu. K dojmu vzdušnosti prispelo svetlé drevo schodov, pastelová maľovka i spôsob osvetlenia.

 

 

STAVIAME KRB

Dnes sa už takmer žiadna novostavba rodinného domu alebo väčšieho bytu nerealizuje bez krbu. Medzi hlavné dôvody, ktoré nás motivujú k tomuto rozhodnutiu patrí jednoznačné zníženie nákladov na vykurovanie, získanie výrazného prvku v interiéri a nezameniteľná atmosféra plápolajúceho ohňa a praskanie dreva, napríklad pri pohári vína…

Realizácie krbov sú rôzne, otvorené krby, krbové vložky, krbové pece, teplovodné krby a podobne. Ďalej sa dajú deliť napríklad podľa použitej vložky, podľa toho či je oceľová, liatinová a to jednoplášťová prípadne dvojplášťová. Vzhľad krbu je veľmi dôležitý a ponuka rôznych stavebníc je veľmi široká. Ak nám nestačí typizovaný design, máme možnosť nechať si zhotoviť krb na zákazku. Nie vždy to musí znamenať veľký rozdiel v cene. Firmy realizujúce krby na zákazku nám dávajú možnosť vybrať si až z 1700 variantov. Je však otázkou, ako veľmi sa jednotlivé varianty medzi sebou líšia. Pri rozhodovaní, akým spôsobom si taký krb zrealizovať, máme na výber z týchto možností:

1. Na kľúč – všetky starosti prenecháme realizačnej firme, iba si vyberieme typ krbu z katalógu a potom čakáme, ako veľmi sa výsledok priblíži našej predstave.

Naše +

2. Svojpomocne – za všetko dobré i zlé si môžeme predovšetkým sami. Znížime zriaďovacie náklady a zvýšime časovú náročnosť, pre každého majú peniaze a čas inú hodnotu.

Naše +

3. Kamarátska výpomoc – ak sa snažíme predovšetkým znížiť zriaďovacie náklady, ale nie sme schopní urobiť realizáciu svojpomocne, ponúka sa nám možnosť osloviť nášho známeho, najlepšie murára. Tento variant tu nebudeme podrobne rozoberať. Platia tu prevažne pravidlá ako pre variant „Svojpomocne“ s tým, že ak sa dielo nepodarí, pridajte si do odstavca „Naše –„ bod za stratu známeho alebo kamaráta.

Neuškodí rozobrať si kľúčové body podrobnejšie:
Poznáme vopred finančnú náročnosť – ak po realizačnej firme požadujeme záväznú cenovú ponuku, musíme predložiť jasné a podrobné zadanie. Toto zadanie vychádza z „Projektovej prípravy“. Vždy sa pýtame najmenej troch firiem a ak sa dá, tak z rôznych regiónov. V súčasnej dobe nehrá vzdialenosť žiaden zásadný problém. Bežnou zvyklosťou je záloha. Rozumná výška zálohy je max. 60 %, ak dáte viac, strácate možnosť dodávateľa motivovať. Všetko zásadné musíme vniesť do „Zmluvy“. Ak vynecháme niektorý z uvedených bodov, môže nastať navýšenie ceny, nedodržanie termínu alebo kvality realizácie diela.

Aj keď sa môže zdať zákazník predovšetkým ako obeť dodávateľa, je tomu niekedy naopak. V poslednej dobe sa rozmohla nie celkom korektná hra objednávateľa s dodávateľom na zľavu pri odovzdávaní diela. Niektorí zákazníci vychádzajú z toho, že keď už krb stojí, nikto ho neodmontuje a chyba sa vždy nájde i keby bola bezvýznamná. Ponúka sa tu psychologická možnosť nátlaku na realizačnú firmu s dodatočnou zľavou. Objednávatelia požadujú z vopred dohodnutej ceny zľavu vo výške 10 % a viac. V prípade oprávnenej reklamácie je všetko v poriadku, ale ak ide čisto o prvok trhového hospodárstva, nerobte to! Slušné firmy môžu značne utrpieť a napríklad i skrachovať, ak narazia na viac takýchto zákazníkov naraz. Tie menej korektné sa uspokoja s vysokou zálohou, ktorá pokryje ich náklady a prácu nechajú nedorobenú. Tých, ktorí sa budú súdiť je predsa len stále málo a to hlavne vďaka „rýchlosti“ našich súdov.

Projektová príprava – nie je dobré, ak sa uspokojíme s fotografiou krbu a uistením, že presne takto bude krb vyzerať. Ak chceme mať istotu, že realizáciu krbu máme pod kontrolou, kontaktujeme odborníka, ktorý nám vypracuje projektovú dokumentáciu. Tá by mala obsahovať minimálne:

  návrh riešenia s ohľadom na vaše požiadavky a technické možnosti,

  schematický výkres vnesený do kópie projektu rodinného domu,

  rozpis materiálu vrátane dĺžok a počtu kusov,

  cenovú kalkuláciu vzhľadom k maloobchodným cenám,

  ak je to možné, vyobrazenie finálneho vzhľadu.

Niektoré firmy sú schopné vytvoriť 3D vizualizáciu a virtuálne umiestniť krb do vašich existujúcich priestorov. Ak chceme ušetriť i na projektovej dokumentácii, máme možnosť získať najdôležitejšie informácie z katalógových listov, odborných kníh alebo návštevou odbornej predajne. Mnohokrát i veľmi všeobecne pojatá dokumentácia vedie k úspešnému koncu. Ak ale podceníme napríklad ťah komína, jeho technický stav alebo napojenie krbovej vložky, môže nastať situácia, keď krb nebude horieť, prípadne vyhorí náš dom. Preto radšej prípadné otázky konzultujte s odborníkom. Ak v okolí žiadneho nemáte, napíšte nám a my vám radi odpovieme: public@ceskaenergetika.com.

Práca bude urobená odborne – ak sa rozhodujeme pre určitú firmu, je dobré vidieť niektoré realizované projekty. Nikdy sa neuspokojíme s fotografiami alebo ústnym podaním. Solídne firmy samy ponúkajú možnosť prehliadnuť si realizované krby, ktoré sa svojim pojatím blížia našim predstavám. Ak firma nájde množstvo dôvodov prečo nám nič ukázať nemôže, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Vždy platí, že v každej firme sú pracovníci vysoko kvalitní i priemerní. Ak uvidíte referenciu, ktorú robil niekto, kto vo firme už nepracuje, môže nastať rovnaký problém, ako keby ste žiadnu referenciu nevideli.

Zmluva – Obchodný zákonník rieši zmluvu o dielo v § 536 a nasledujúcich. Zákon iba rámcovo upravuje chovanie sa oboch strán, ale ponecháva na ich vôli, či sa od tohoto rámca odchýlia alebo nie. Ak si strany v zmluve dohodnú riešenie niektorých situácií odlišne od dispozitívnych ustanovení zákona, potom dojednanie zmluvy má prednosť pred znením zákona. S ohľadom na pomerne rozsiahlu problematiku zmluvy o dielo sme pre vás pripravili na www.ceskaenergetika.com vzor zmluvy a niekoľko rád. Všeobecne platí – ak neuzavriete kvalitnú zmluvu, prídu skôr alebo neskôr problémy!